Koaličná kríza na Slovensku ako šanca pre proruských populistov

Jednou z kľúčových čŕt v súčasnosti charakteristických pre politický systém Slovenska je koaličná kríza a strata väčšiny v parlamente proukrajinskými silami. Vrcholom krízy bolo vystúpenie strany «Sloboda a Solidarita» (SaS) z koalície a vyhlásenie NR SR o vyslovení nedôvery súčasnej koaličnej vláde na čele s E. Hegerom (15.12.2022). V dôsledku toho rozhodnutie prezidentky Slovenskej republiky (SR) Z. Čaputovej (16.12.2022) odvolať súčasnú vládu (v súčasnosti majú všetci ministri postavenie dočasného) a vo februári 2023 NR SR súhlasila s uskutočnením predčasných parlamentných volieb .

Dôvodom rozporov a neporiadku v parlamentnej väčšine a vo vláde bola konfrontácia lídrov dvoch politických strán SR Igora Matoviča, ktorý stojí na čele strany „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti“ (OĽaNO) a Richarda Sulíka zo strany „Sloboda a Solidarita“ (SaS).

Prvé náznaky krízy dôvery uprostred vládnej koalície sa objavili už skôr. Ide najmä o nákup ruskej vakcíny Sputnik V v roku 2021 vtedajším premiérom SR I. Matovičom bez konzultácie s ministrami, čo viedlo k ďalším rekonštrukciám slovenskej vlády. Postupom času bola existencia rozporov medzi koaličnými partnermi čoraz zreteľnejšia – po predložení a prijatí v lete 2022 „Matovičovho balíčka“ ohľadom dodatočných bonusov a dotácií rodinám s deťmi vo výške 1,2 miliardy eur (1 % z rozpočtu krajiny). Strana „SaS“ sa postavila proti tejto iniciatíve a deklarovala svoj zámer vystúpiť z koalície, čím de facto znemožnila ďalšiu prácu vlády.

Kríza vládnej koalície vytvorila priaznivé volebné podmienky pre už spomínané proruské strany – na základe výsledkov prieskumu slovenskej agentúry „Ipsos“ zverejneného 7. marca 2023, v prípade predčasných volieb do NR SR, proruská strana „SMER“ (R. Fico) a nacionalisticka „Hlаs“ (P. Pellegrini) sú potenciálnymi lídrami „volebných pretekov“, s ukazovateľmi 16,2 % a 16 % resp.

Zvýšenie volebnej podpory opozičných síl bolo možné najmä zintenzívnením ich predvolebných kampaní na pozadí strán bývalej koalície, ktoré zachovávajú diplomatické mlčanie. Predstavitelia „SMER“ v rámci svojej politickej rétoriky začali často využívať tému vojny Ruska proti Ukrajine. Podľa čoho R. Fiсo aktívne špekuluje o mýtickej „konšpiračnej teórii“, ktorá je v intenciách konania predsedu vlády SR E. Hegera, ministra obrany SR J. Naď a prezidentky krajiny Z. Čaputovej vyhlásiť stanné právo s cieľom zrušiť predčasné parlamentné voľby v septembri 2023.

Je dôležité poznamenať, že R. Fico za tri roky svojho pobytu v opozícii výrazne zvýšil populizmus a euroskepticizmus a v súčasnosti používa mierové heslá a proruskú rétoriku, ktoré sú mu prospešné. Kurz strany „SMER“ čoraz viac pripomína politiku maďarského premiéra V. Orbana. Vrátane otázky pomoci Ukrajine, kde sa R. Fico kategoricky stavia proti presunu zbraní a žiada riešiť „vojenský konflikt“ diplomatickými metódami.

Zároveň poslanec „SMER“ L. Blaha podporuje vyslovený Ficov predpoklad a šíri informácie, že na Slovensku hrozí mobilizácia a vyslanie mužov v odvodovom veku na Ukrajinu. V súčasnosti a strana „Republika“ vo svojej predvolebnej rétorike aktívne využíva tému mobilizácie. Treba poznamenať že spomínané proruské strany medzi sebou dlhodobo spolupracujú a dokonca podpísali spoločné memorandum o spolupráci počas volieb do samosprávnych orgánov na Slovensku (konali 29. októbra 2022).

Proruskú opozíciu zrejme nepriamo podporuje aj Moskva využívaním dezinformačných kampaní a protiukrajinskej propagandy. Na takéto negatívne trendy poukazuje najmä prezidentka SR Z. Čaputová, ktorá počas konferencie o hodnotení zahraničnej a európskej politiky SR (27. 3. 2023) vyjadrila obavy z rizika straty podpory verejnosti smerovania zahraničnej politiky krajiny nastavený súčasnou vládou v dôsledku dezinformácií od „zahraničných aktérov“, konkrétne z Ruska. ” I keď ruská vojenská agresia nakrátko umlčala najväčších priaznivcov režimu Vladimíra Putina, s odstupom času je jasné, že to bol iba prechodný jav,” povedala Z.  Čaputová.

Skutočný dopad ruskej propagandy a dezinformačných kampaní možno vidieť na analýze dynamiky verejnej mienky na Slovensku: prieskum slovenskej organizácie Globsec v spolupráci s agentúrou Focus v auguste 2022 ukázal, že len 47 % Slovákov chce, aby Ukrajina vyhrala, pričom takmer každý piaty opýtaný (19 %) uviedol, že chce víťazstvo agresora – Ruska.

Výsledky prieskumu „Ako sa máš, Slovensko?“, ktorý v júli 2022 uskutočnili výskumné skupiny MNFORCE, Seesame a SAS, ukázali ešte viac alarmujúce výsledky: želanie víťazstva Ruska vyjadrilo asi 20,6 % opýtaných Slovákov, víťazstvo Ukrajiny si želá asi tretina obyvateľov Slovenska a jednoznačné víťazstvo Ukrajiny len pätina (19,9 %).

V súčasnosti stále existujú riziká straty ratingu proukrajinskej väčšiny a posilnenia politických pozícií proruských strán po parlamentných voľbách v roku 2023 na Slovensku. Prípadné víťazstvo opozície zrejme prispeje k tomu, že sa k moci dostanú politici, ktorí sa v súčasnej situácii priamo či nepriamo zasadzujú za skoré ukončenie vojny a rokovania (čo je pre Rusko výhodné).